· Hostí Online: 2
· Členov Online: 0
· Registrovaní členovia: 140
· Najnovší člen: Richard
· Tém vo fóre: 2
· Príspevkov vo fóre: 29
· Novinky: 129
· Články: 20
· Súborov na stiahnutie: 44
· Fotky: 1275
· Shoutbox správy: 1998
· Komentáre: 1580
|
|
Rozhodla som sa napísať článok o tom,ako by to malo byť.....
...som psami uz pracujem 15 rokov,začala som v 12.tich so svojím prvým steniatkom.Prišla som na cvicak so strachom,stála som ako stĺp a mala som takú trému,ze ked sa ma opýtali,ako sa volá moja sucka....nevedela som :) zobral si ma na starosť pre mňa vtedy jeden z najlepších kynologov.Makali sme denne pred školou,po škole.No prišli problémy a bola som nútená sučku v jej 20.mesiacoch utratiť.Prišla rána, bolesť pre mladého začínajúceho kynologa veľké sklamanie,po pár mesiacoch prišla ďalšia,no nemala som šťastie.Ťažká dysplazia veľmi rýchlo prekazila moje plány, tak ďalší pokus.Kým som sa dostala k mojej prvej sucke vhodnej do chovu prešlo dlhých 7.rokov (dysplazie,nedostatočne povahy a výšky mi nedovolili suky uchovnit).Našla som ju,za dva týždne prišla domov....moja Viky....malé,gulate,usate a hlavne svetlé vlkosede skaredé kacatko mi vyrastlo na nádhernú mohutný suku so známkou V na vystave.Prešla si so mnou nielen skúškami pretekmi ale aj zlozitymi životnými situaciami ktoré mi do cesty dal zivot.Bola mojou najlepšou kamarátkou,Bola mojou oporou každý kto si zažil niečo podobné mi asi rozumie.Bohužiaľ kvôli niečomu s čím sa dodnes nemôžem vyrovnať som bola nútená v máji tohto roku ukončiť jej trápenie....ostali mi iba spomienky a skúsenosti,ktoré som vďaka nej nadobudla.Nielen s Viky,ale so všetkými psami ktorých som mala som prešla mnohými cvicakmi,klubmi a organizáciami.Po rokoch ako som dospievala a zbierala skúsenosti aj ja aj moji psy som zistila,ze som sa nestretla s cvicakom,kde by neexistovala závisť,neprajnost a ohováranie.Mrzí ma to,lebo stále som cvicak a ľudí v ňom brala ako svoju "rodinu",ktorá si ma pomáhať.Aj vďaka týmto veciam som so psami nedosiahla viac ako som chcela.Boli to vydrene a ťažké roky.Prídete potrenovat,kde Vás každý rieši,ohovara ,figuranti neochotni,mládežníkov každý ignoroval.Nevravím,ze to bolo všade zle,ale skôr som bola samouk a obkukovala som od druhých ako sa so psom správne pracuje.Aj na našom cvicaku som sa za tých pár návštev stretla s ohovaranim a vysmeskami.Nebudem menovať...je to zbytočné.Nechcem zo seba robiť najmudrejsiu mrchu čo všade bola všetko vie,ale mrzi ma,keď niekto niekoho za chrbtom uráža ci ponizuje mam rada otvorenosť aj za to má veľa ľudí nemusí,ale pred problémami netreba utekať ale riešiť ich.Prečo keď človek vidí nádejného mladeznika,ktorý môže byť pre klub prínosom,nepomôže,neporadi.Keď človek vidí figuranta,ktorý je neskúsený,ale baví ho to a robí to s radosťou,prečo namiesto toho,aby mu poradili a usmernili sa z neho ľudia len potichu smejú.Občas ľudia počujú aj to,čo by počuť radšej nechceli a o to viac ich to boli.Ak chcete mať dobrého spoločníka vycviceneho na úrovni potrebujete mať obetavych a skúsených figurantov a vycvikarov.Od mala ma učili,ze stopu a poslušnosť zmaknes sám,ale bez figuranta sa nepohnes ak chceš robiť šport.Cvicak je miesto kde chcem chodiť s radosťou,boli aj také kde som chodila doslova s odporom,lebo si nikto nikoho nevšímal bola som 15 ročná mladá neskusena mládežnícka a pre klub nezaujímavá.Keďže som nemala vodičák nič iné mi neostávalo nakoľko najbližší cvicak bol 50km.Môj otec robí so psami 30 rokov a keď mi rozprával ako to niekedy fungovalo,aké skvelé kolektívy boli vyšli mi slzy.Dnes má po 50tke ma 2 chovnych psov a trvalo mu 4 roky kým ich uchovnil,práve kvôli "dobrým a ochotným" partiam.Samozrejme ľudia ho odcudzuju,ze psy maju málo skúšok,ale povedzme si na rovinu,keď máte rodinu,deti a 12-16 hodinovú prácu ste radi,ze na cvicak v nedeľu doobeda stihate prísť na poslednú chvíľu.Psy boli a sú môj život,samozrejme od minuleho roka,od kedy mám svoju rodinu som ich posunula na 2.miesto.Neviem si predstaviť život bez nich a viem,ze kým som sa ja dostala tam kde som veľa som si vytrpela.Z mojich rovesníkov a partie,čo sme spolu cvičili som pri psoch a športovej kynologii ostala iba ja a kamarátka,pritom 15 rokov dozadu nás bolo asi 15.Všetci s tým sekli práve kvôli tomu,ze ich odradili prístupy ľudí.Nechcem týmto článkom nikoho uraziť ani ponížiť...len som sachcela s Vami podeliť o moju "psickarsku kariéru" a poukázať na to,aby sme si jeden druhému pomáhali.Každý z nás má iné skúsenosti,iné metódy výcviku, ani moje čerstvé metódy zo sústredení sa mi občas vo výcviku neuplatnili tak dobre ako ocinova "stará škola".On ma pritiahol do sveta kynologie za čo mu ďakujem a chcem aby bol na mňa hrdý, ale bez Vás to nedokážem.Ľudia pomahajme si,nestrapnujme druhých ale odovzdavajme svoje rady a skúsenosti ďalej, aby bol cvicak miesto,na ktoré sa budeme tešiť.Ďakujem všetkým za Vás čas a prečítanie tejto mojej "chvíľke psickarskej poezie".
Henrieta Radobická |
#1 |
dňa August 31 2015 10:50:37
|
|
|
Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.
|
|
|
Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.
|
|
|
|
| |
K clanku... Slusny prierez psickarskej "kariery". Ak som dobre pochopil, dovod k napisani clanku bol "Prečo keď človek vidí nádejného mladeznika,ktorý môže byť pre klub prínosom,nepomôže,neporadi.Keď človek vidí figuranta,ktorý je neskúsený,ale baví ho to a robí to s radosťou,prečo namiesto toho,aby mu poradili a usmernili sa z neho ľudia len potichu smejú"... Tu sa dovolujem kategoricky ohradit a vyjadrit svoj ostry nesuhlas s tvojim tvrdenim! Henrieta, ked chces byt kriticka, nech sa paci, ale bud spravodliva. Ked Peter robil figuranta 1. krat pred tyzdnom, mali sme pocit, ze sa ponukol sposobom "Ja som profik, spravim to, ako este nikto!" Mozno lepsi by bol sposob: "Bavi ma to, chcel by som to robit, poradte mi..." Po prvych zakusoch som myslel, ze zle vidim (od profika to malo strasne daleko) tak som ho okamzite slusne oslovil a vytkol mu par veci s radou, ako by to mal robit. Ochotne rady prijal a snazil sa ich dodrziavat. Situacia s mojimi poznamkami a dobre mienenymi radami sa zopakovala potom este asi 2x. Po skonceni ste sa mi vlastne "priznali", ze skusenosti nema a rad by sa v tejto veci zdokonaloval. Vcera uz to bolo z nasho pohladu lepsie, ale aj napriek tomu par rad som mu dal ja, ale uz sa zapojil a radil mu aj podpredseda Miro... Opat sa to zlepsilo... Takze osobne viem najmenej o 2 ludoch, co sa ho "ujali" takze minimalne tych si sa svojim prispevkom mohla dotknut.
Ako dalsi problem vidim to, ze si spominanu temu neotvorila priamo po vycviku, ked sme sa este rozpravali a odisla si prec. Ked si to neurobila ty, preberali sme to teda my, hoci sme nevedeli ze sa budete citit dotknuti. Zhodli sme sa na tom, ze za dva dni kurzu sa este figurant z nikoho nestal a ze Petrovi musime pomoct v tom kratkom case, ako sa len da... Tiez by si zistila, ze si vazime jeho aktivitu (ano, nazory neboli uplne jednotne, ale kde su???) a ze neskuseny, no aktivny a zazraty figurant je pre nas vacsim prinosom, ako desat lenivcov, ktori to sice vedia super, ale nechce sa im. Dalej, uz som to spominal, ja sa snazim v klube riesit veci s humorom a dost vela ludi som tym nainfikoval, (uznam, ze nie kazdy ten humor chape a niekomu vadi), takze ak si aj nieco na prvy pohlad neprijemne pocula, nemuselo to byt tak aj myslene naozaj.
A uplne na zaver, vysvetlim, preco je to takmer vo vsetkych kluboch rovnake. Na cele klubov obycajne stoja starsi, skuseni psickari, ktori uz zazili strasne vela "zazratych" psovodov. Venovali im neskutocné mnozstvo svojho vzacneho casu, predali im svoje vedmosti, urobili z nich naozaj dobrych psovodov, ktori by mali tieto znalosti sirit nezistne dalej a coho sa vacsinou dockali? "Psovodi" si nasli neskor ine konicky, zalozili si vlastne kluby, ci jednoducho ich to prestalo bavit. Sama pises, ze ste zacinali 15 a kolko zostalo? Ja ti mozem povedat, ze pocas mojej ery tu v ZM, sa premlelo cez klub stovky "kynologov" a zostalo nas p ä ť !!! Stovky..., vies kolko to je zbytocne vynalozenych hodin rad, ukazok, vysvetlovani a namahy? Ako my vieme, ze váš pripad bude iny? (Mali sme psickarku od 15 do 30r. zazratu ako svina, vydala sa, prisli deti, prestala chodit uplne...). Nic sa neda za jeden den, treba najskor ukazat zaujem, dobry umysel a pomoc s radami urcite pridu. Ale aj tak dakujem za clanok.