Nahubky pre psov, nie su len moj rozmar, na ktorom vzdy trvam, ale boli vymyslene presne pre taketo necakane situacie. (I ked ani az taka necakana situacia to nebola, nakolko citam, ze sa "hasterili" uz vo vode.) Nehovoriac o tom, ze sa jedna o dvoch rovnako dominantnych psov, takze este to skoncilo relativne dobre... Petovi sa ruka zahoji. Predstavte si, ze by si to miesto ruky odniesla tvar nejakeho decka (zazil som to)...

Ja som sa poučil, na takéto akcie bez náhubkov budem chodiť len s vlastnými psami. Ja som plánoval aj ďalšie stretnutia pri vode s kolegami psíčkarmi s práce, ktorí nemajú náhubky pre psov, ale už som to odvolal. Nebudem riskovať, že sa stane niečo ľuďom alebo psom.

Starí členovia si možno budú pamätať vystúpenie na Agrokomplexe, keď doberman bez náhubku vybehol z auta a zahryzol sa do mojej dogy, ktorej som práve nasadila náhubok. Doberman dostal krč a nemohol uvolniť papuľu, tak sme tam stáli so zahrýznutým psom a čakali pokým krč povolí. Vtedy to dopadlo dobre a ešte sme aj vystupovali. Takže to dopadlo dobre. Preto ja som tiež zato, aby mali psy náhubky. No a čo sa týka tých dvoch retríverov, oni keďže sú dvaja tvoria určitú svorku, preto sa chovajú tak, že sa to vymyká štandardu tohto plemena. Nechcem sa tým nikoho dotknúť, ja len nahlas uvažujem.

Tu bol problém ten, že ja som si svojich psov krikom alebo buchnutím udržal, avšak vlčiak stále napádal mojich psov a oni sa samozrejme bránili. Došlo až k tomu, že obaja prekotili vlčiaka, až kňučal, ja som ich odvolal dúfajúc, že už skrotne, ale on ako sa postavil tak znovu zaútočil. A samozrejme sú dvaja, tvoria svorku a spolupracujú, to je pravda. Ja som aj svojich psov vyšvácal vodítkom keď bolo treba, avšak majitelka vlčiaka to neurobila. Keď bol vlčiak uviazaný na dlhom vodítku, moji psy si ho nevšimali, ale keď bol navolno, tak len striehli, kedy ich napadne, čo sa aj stalo. Moj názor, na psov treba byť prísny, keď treba, tak ich aj vyfliaskať, čo som sa naučil na cvičisku, ale keď sú napadnutí druhým psom, čo som mal robiť, len ich rozdeliť. Moja chyba je, že som vedel, že ten vlčiak je útočny, ale myslel som si, že to zvládneme. Mýlil som sa.

Skoda, ze si sa nerozpisal uz pred tym takto podrobnejsie. Vlastne az teraz som sa dostal viacej do obrazu. Veronike som uz viackrat povedal, ze pes ju nerespektuje a samozrejme vzdy naznacil dalsi postup. Na jej ospravdlnenie sluzi, ze aj sa snazi, ale jej fyzicke danosti hranicia s mentalitou a hmotnostou psa, co on velmi dobre vyciti a zneuzije. Bohuzial, vybudovat si respekt u niektorych jedincov da velmi vela namahy a hlavne treba to vediet. To musi mat psovod v sebe. Tu nejde len o to, ze "vyšvácať psa", ale musis vystihnut ako razanciu, tak aj "termin" trestu. Dalej je dolezite, aby pes bol upozorneny, ze pride trest (ani psy sa hned do seba nepustia, minimalne pride zavrcanie, ci postoj). Mam info, ze Veronika to chce riesit cez inu osobu. Ak je to pravda, robi chybu..., ona na to ma, aby ho zvladla sama.

Veronika na to fyzicky má, ale ona nechce na psa pritvrdiť, na to ho má veľmi rada. Neuvedomuje si, že vlastne tým sama psovi ubližuje. Veľmi dobre si pamätám na tvoje slová Jožo, že keď na psa pritvrdím, neznamená to, že ma bude mať pes menej rád. Musí to však byť spravodlivý trest a pes musí vedieť, za čo to je. Aj pes je spokojnejší, keď vie, kde sú hranice pokial môže zájsť a keď sa v nich drží vie, že nebude trestaný ale chválený. Veronika radšej drží psa uviazaného, čo podľa mňa tiež tomu psovi lezie na nervy, keď vidí, že ostatní psi behajú na cvičisku, čím si vybijú energiu a on je len uviazaný, namiesto toho, aby psa na dlhom vodítku pustila a keď ide napadnúť druhého psa, tak ho potrestala, či už krikom, alebo tvrdšie aj vyšvácať vodítkom, keď treba. Dana má čuvača, a tiež vidieť, že ho má veľmi rada a nebolo to jeden krát, keď psa dobila vodítkom, keď si to zaslúžil. Moj retriever tiež bol útočný a musel som ho dobiť vodítkom, kým ho to prešlo a tiež sa mi do toho veľmi nechcelo, až na tvoj krik Jožo, som to po pár týždňoch spravil a mal si pravdu, pomohlo to. Teraz keď prídem na cvičisko, moji psi po týždni, keď nevidia cudzích psov vrčia a rýpu do iných psov, ja ich však zahriaknem prípadne plesknem poza uši a mám pokoj. Vodítkom ich byť už nemusím, vedia, že nemajú útočiť, len samozrejme musím dávať pozor.

Ano, tak, pochopil si to... Kazdy pes (samec) ma prirodzenu danost bojovat o vodcovstvo v "svorke". Akonahle neciti vodcu v psovodovi, prebera iniciativu. U menej dominantnych psov je vysledkom len "neposlusnost" (aj to len v nasom ponimani), u tych tvrdsich v konecnom dosledku aj agresivita voci psovodovi. Samostatnou kapitolou su nezlomitelni, pokazeni psi... A Veronika pochopila uz davno, uz to chce len doladit.