Náš nový člen rodiny.
Pridal jopal dňa May 11 2012 12:16:03
Priviedli sme si domov šteňa, čo ďalej? Niekomu je to jasné hneď, iný šteňa nemá, nikdy nemal, ale rozumy porozdáva na všetky strany. Skúsme napísať spoločne -:) pár postrehov, skúseností či návodov, ako na to. Viem, že každý pes je iný, s Jagteriérom bude „iná sranda“ , ako so zaspatým Bernardínom . Iná situácia je, ak si šteňa dochováme z vrhu samy, iné je, keď donesieme „votrelca“.
Ja som si 2. krát v živote takéhoto „votrelca“ priviezol. Jasné, že ku 3 fenám, som priviezol opäť fenu. Je ním NO (predpokladám), pálená (dúfam), vek 3 mesiace(verím), bez PP - Terry. Fenku, ktorú sme priviezli pred 3 dňami som hľadal asi 2 mesiace. Moje hľadanie začalo po tom, ako som po troch rôznych vykonaných krytiach, s rôznymi psami u svojej Aiši skonštatoval, že aj napriek tomu, že ma 6 rokov, šteniatka po nej už nebudú. Tak načo čakať, že?
Prvá sranda začala, keď sme ju vyložili doma a začal uvítací ceremoniál s paňou na dvore - Aišou. Manželka to odmietla sledovať, že ona sa nebude dívať na to, ako ju Aiša zadrhne. No, vyzeralo to všelijako, lebo Terry sa neskutočne tešila, že po hodine cesty vidí opäť niekoho zo „svojich“, na čo ale Aiša reagovala vrčaním a stráášným naježením. Par krát som Aišu musel napomínať, aby naozaj nebol skôr pohreb ako svatba, ale šteňaťu to zjavne nevadilo. Keď som sa uistil, že stará pochopila, že sa jedná o šteňa, o NAŠE SŤEŇA, prestal som ju napomínať a nechal to na „prírodu“. Terry dostala čo potrebovala (taký výchovný zákus) a okamžite stratila o Aišu záujem (čo sa nedá povedať opačne). Asi po hodine zoznamovania sa s dvorom, išla stará do voliéry, mladá so mnou na krátku prechádzku. Po návrate prišli na rad Šice, ktoré sa od začiatku z balkóna hlasne dožadovali stretnutia s novým návštevníkom. Situácia sa zopakovala, len s tým rozdielom, že Terry keď aj dostala výchovnú, reagovala na svoj vek nezvyčajne agresívne a hneď sa chcela so všetkými biť. Výhoda u Šíc je tá, že oni nemajú záujem o konflikt, tak len odháňali príliš doterné šteňa, ale v útoku nepokračovali.
Situácia sa po 3 dňoch trošku normalizuje, problém je ešte s kozami, so sliepkami a mlaými Vietnamskými prascami, teda so všetkým, čo pred ňou uteká. Je to dosť náročné pre všetkých, ale metódy spomínané v inom článku sú účinné a zaberajú. Vyvaroval som sa zatiaľ akéhokoľvek násilia, či priameho trestu, ktorý by si dala do súvisu s mojou osobou, takže najväčšie nervy mám momentálne asi ja a Šice. Kŕmim surovým mäsom, vnútornosťami a kozím mliekom – toho málo, kvôli možnej hnačke, dvakrát denne. Na druhý deň po príchode som ju odčervil a ak nenastúpi hnačka, cez víkend plánujem 3. vakcináciu. Hlavným cielom sú domáce zvieratá (kocúr sa nedá), návyk na meno, retiazku a vodidlo. (vodidlo je ešte zavčasu, ale keďže nechcem kozy naháňať po chotári, bohužiaľ musím to riešiť takto)...a samozrejme, aby prežila, čo je u nás dosť nejednoznačné, pretože akákoľvek moja chyba, ju môže stáť život, (napr. zabudnem Aišu zavrieť do voliéry, keď opustím dom a pod. – už som takto o šteňa prišiel.)