Aby nedrhli domáce zvieratá
Pridal jopal dňa November 03 2011 09:53:11
.V prvom rade šteňa nesmie mat bez dozoru k tomu žiadnu príležitosť. Teda ak nemáme naň dosah, NESMIE sa k domácim zvieratám vôbec dostať! Kým je veľmi malé, sliepky ho väčšinou ďobú, neskôr sa situácia mení a začne sa s nimi "hrať". Najskôr je to len perie v papuli (ale aké je to pre neho super) a neskôr už ide sliepkam naozaj o život! Veľký problém nastane, ak sa už šteňaťu podarí nejakú sliepku zadusiť. Čim ich bude viac, tým sme na tom finančne horšie a šteňa sa to bude ťažšie "odúčať". Vždy to ale ide! Mal som dospelého rotwajlera, ktorého som dostal zadarmo, lebo majiteľ už bol úplne finančne vyčerpaný, čo vždy musel všetko platiť susedom. Aj napriek mojim dosť prísnym opatreniam prišla prvý týždeň suseda o 6 sliepok asi za 20 minút, ale to bolo všetko. Odučil som ho a už si ich nevšímal. Chvíľu ešte to skúšal s koňom, ale ten mu veľmi rýchle vysvetlil, že „eeéé, mňa naháňať nebudeš!“ Avšak žiadneho psa by som dlhodobo bez dozoru pri domácich zvieratách, ani pri deťoch nenechával. (Mám shi-tse, ktoré si absolútne zvieratá nevšímajú a tiež mi zjedli kurčiatko z čerstvo donesenej várky.) Sliepka sa dá dokúpiť, ale vytrhnuté líce sa dieťaťu ťažko hojí a zostávajú nepekné jazvy (jazvečík u známych).
. Ale k výchove. Ak máme čas a chuť, pripravíme si retiazku na hádzanie, alebo ideálnejší je šlajder (gumipuška/prak, či ako to voláte), dlhé vodidlo a ideme so šteňaťom medzi sliepky. Na začiatok by boli vhodne také, čo pred nim hneď neutekajú, poprípade priviažeme sliepku za nohu o strom, či plot. Šteňa je na sťahováku. Ako náhle sa rozbehne po sliepke, povel FUJ! (Nesmieš!) a šteňaťom primerane trhneme. ( Sila trhnutia záleží od povahy, počtu opakovaní a veľkosti psa). Toto praktizujeme až dovtedy, kým pes prestane zviera naháňať.
. Keď sme dosiahli tento stav, pustíme psa z vodila a pri každom ďalšom pokuse (a že ich ešte bude(!) ), po povele FUJ! (Nesmieš!) okamžite hodíme po ňom retiazku, či strelíme do neho z praku. Ideálne je, ak stojíme psovi za chrbtom a nevie, že "bolesť" ide od nás. Ak sa pes zľakne a príde ku nám, výdatne ho chválime (nie trestáme!). V poslednej fáze výcviku strieľame po ňom bez povelu a najlepšie, keď nás nevidí.
. Pár poznámok. Cvik sa dá doviesť k takej dokonalosti, že pes sliepky (kozy, zajace) nedrhne, ale na povel ich chytí a jemne drží, kým mu ich nevezmete. (Využívam, keď sliepky preletia, či koza ujde a nedá sa mi chytiť.) Nie s každým psom sa to dá ... Sú plemená (jagteriér, jazvečík...), u ktorých to ide dosť ťažko, ale dá sa to eliminovať na najväčšiu možnú mieru. Pokiaľ si na tento spôsob výcviku netrúfate, izolujte psa od domácich zviert a počkajte až vyrastie, obyčajne ho to prejde. Je to lepšie, ako by sa mu pri výcviku podarilo zadrhnúť sem-tam sliepku skôr, ako mu v tom zabránite. Majte na pamäti, že výcvikom pokazený pes je horší, ako vôbec necvičený. Podobne sa cvičí dospelý pokazený pes, akurát že musí mať náhubok a donucovacie prostriedky sú o dosť radikálnejšie. U dospelého psa urobí v skúsených rukách výbornú službu aj elektrický obojok.