„Cvičíme“ prvý krát – chôdza pri nohe
Pridal jopal dňa October 31 2011 12:20:14
. Slovo Cvičíme v nadpise som dal do úvodzoviek preto, že mnoho ľudí a sa mylne domnieva, že výcvik psa sa deje až na cvičisku. Nie je to pravda. Výcvik (výchova) psa začína odo dňa, ako vezmeme šteňa od chovateľa. Už matka si štence vychováva. Viem, že nie každý má možnosť to odsledovať, ale je to tak! My sa však teraz ideme viacej venovať cvičeniu na vodidle s mladým psom. (4-6) mesiacov. Tento cvik je prvým cvikom, kde si začínate budovať u psa svoju dominanciu.
. Ako náhle je už pes (aj nový majiteľ) dostatočne oboznámený s prostredím (predpokladám tak na druhej, tretej návšteve na cvičisku), môžeme prejsť k prvým krokom výcviku. Pripomeňme si základné pravidlo, že začíname od najjednoduchších cvikov a až po ich čiastočnom zvládnutí, prechádzame k zložitejším. Tak ako dieťa, ani mladý pes nie je schopný sa dlho sústrediť, takže robíme radšej krátke série, kedy sa výcvik strieda s hrou, či voľnom.
. Základné pomôcky pri výcviku sú: Vodidlo, obojok (sťahovací, najlepšie retiazka), minimum rušivých vplyvov a hlavne znalosť psovoda. Neradi to noví adepti počúvajú, ale platí zásada, keď chcem psa niečo naučiť, musím to vedieť hlavne sám a musím to vždy robiť rovnako. (Rovnaký povel, rovnaká pomôcka, akurát forma odmeny sa môže líšiť). Pes má byť samozrejme na lačno, pripnutý tak, aby ho psovod mal stále pod kontrolou. Sú nasledujúce možnosti kontaktu cez vodidlo: Postroj (ten je najšetrnejší, avšak s ním aj najmenej môžeme psa „vychovávať“), kožený obojok, retiazka, ostnatý obojok, elektrický obojok. Kožený obojok a retiazka môžu mať voľbu obojok a sťahovací obojok (sťahovák). Ostnatý obojok sa používa na vyslovene pokazených, agresívnych, či ťažko ovládateľných psov a v žiadnom prípade nepatrí k výstroju začínajúceho psovoda. Podobne elektrický obojok, urobí veľmi dobrú službu u skúseného psovoda, ale u amatérov spôsobí nevratné zmeny na povahe psov, takže tiež nie! Zostáva nám obojok a retiazka. Ja kvôli ľahšej ovládateľnosti a väčšieho bezprostredného vplyvu na psa preferujem retiazkový sťahovák. Samozrejme musí mať správnu dĺžku, aby v prípade použitia sme mali okamžitú možnosť korekcie psa.
. Prvý cvik: Osobne mávam najväčší problém, pri prvom uviazaní psa na vodidlo. Začínam s ním na známej trase počas prechádzky. Mal som takých, čo išli bez problémov hneď, iný si ľahíňal na chrbát, či snažil sa ujsť, až som mal pocit, že sa už- už zadusí. Po prvých márnych pokusoch psa o vyslobodenie (tu sa ukazuje opäť ako ideálny sťahovák - pes sa nevyvlečie z neho) pristúpime k miernym a krátkym sekaniam vodidla, ktorému predchádza vždy povel k nohe, dosiahnuť stav, že pes príde ku Vám. Pomôže aj keď si kvoknete. Táto fáza môže trvať od pár minút, po niekoľko desiatok. Ako náhle to pes vzdá a jeho pokusy o vyslobodenie nie sú, alebo sú len mierne, spravíme par krokov, s rovnakým postupom. Je veľmi dôležité, aby ste netrpeli od psa žiadne ťahanie a vždy odpovedali jeho ťahu od Vás, ťahom ku Vám. Je vhodné ak príde, odmeniť psa výdatnou pochvalou, či maškrtou. Na prvý krá končíme s cvikom, keď pes rezignoval a uznal uviazanie ako „nutné zlo“. Odopneme ho, dáme povel voľno a podľa potreby necháme pobehať, alebo sa s ním chvíľu pojašíme. Oddych končíme tak, že počas dlhšieho hrania hladenia psa ho opäť nenápadne pripneme na vodidlo. Prestaneme sa hrať a opakujeme celý postup. Dôležité je uväzovať ho tak, aby si zo začiatku uviazanie v žiadnom prípade nedával do súvisu s príchodom ku vám.
. Ako náhle pes rezignuje úplne (druhá tretia prechádzka), pristúpime k samotnej chôdzi. Pes má ísť vedľa ľavej nohy psovoda (jeho predné lopatky s vašou osou sú v jednej línii), vodidlo mierne visí psovi na pri krku, druhý koniec drží psovod v pravej ruke.
. V prípade, že pes zaostáva (obyčajne zo strachu), chválime ho, či iným povzbudením sa snažíme podporiť jeho sebavedomie. Ak nič nepomôže, krátkymi sekmi s popotiahnutím psa na Vašu úroveň sa snažíme dosiahnuť požadovanej polohy. Túto možnosť používame až ako vyslovene poslednú variantu, lebo je to prvý krok, ako u psa vyvolať odpor a strach ku cvičeniu. Takáto reakcia psa obyčajne svedčí o tom, že sme niekde pri jeho výchove urobili chybu.
. Častejšia je iná chyba a to, že pes Vás ťahá. Opäť povelmi „K nohe!“ a jemným seknutím (závisí od váhy, veku a povahy psa) docieľujeme požadovanú polohu. Zo začiatku pri správnej činnosti psa chválou v tomto prípade šetríme, lebo pochválením obyčajne navodíme zvýšený ťah psa na vodidlo. Tu je hlavnou pomôckou retiazka, ktorá ho pri špatnej polohe škrtí a pri dobrej sa uvoľňuje. Opäť to s dĺžkou cviku na začiatku nepreháňajme a ako náhle pes prejde bez ťahu pár metrov, pochválime a nasleduje odmena v podobe odviazania psa, pohodením aportu, či maškrty. Cvik je zvládnutý, keď pes zachováva v každej situácii svoju predpisovú pozíciu voči Vám na nenapnutom vodidle. Čo v podstate nebude nikdy, takže ak pes cvik ovláda, striedame pohyb bez vodidla s pohybom na vodidle, s cieľom obnovovania pocitu psa spojenia so psovodom.